Kniha je prvým monografickým spracovaním prozaického diela Jozefa Gregora Tajovského. Autorka v ňom zásadným spôsobom prekvalifikovala doterajšie literárnohistorické hodnotenie tohto autora a na základe nového interpretačného čítania ho potvrdzuje ako jedného z iniciátorov modernej slovenskej prózy. Na základe precíznych interpretácií Marcela Mikulová presvedčivo dokazuje, že Tajovský – v minulosti často ideologicky zneužívaný, sociálne cítiaci autor – vo viacerých aspektoch prekročil hranice realistickej poetiky. Preto jeho tvorbu nezaraďuje do realizmu, ale situuje ju do predsymbolistického obdobia našich literárnych dejín, smerujúceho k moderne. Monografia o J. G. Tajovskom je významným príspevkom k jemnejšiemu rozlišovaniu poetologických tendencií na prelome 19. a 20. storočia. Zdroj anotace: OKCZ - ANOTACE Z WEBU